Prvá písomná zmienka o Kunove ako obci je z roku 1452. Od roku 1976 sa stal Kunov mestskou časťou Senice. Obyvatelia Kunova sa živili poľnohospodárstvom, niektorí vykonávali remeselnú činnosť a bol preslávený aj vinohradníctvom a vínom. Strapec hrozna je zachovaný na pôvodnej pečati obce Kunov z roku 1777 a aj na neskorších pečatidlách používaných až do utvorenia ČSR. Tu sa zrodila aj prvá tlačená báseň v ľudovej slovenčine z roku 1772, napísaná Jankom Demianom na svadbe Kunovskej zemianky Juliany Mikovíniovej, keď sa vydávala za bratislavského advokáta Konráda. Niekoľko krát bol v Kunove na návšteve u svojho priateľa Čendekoviča aj Ľudovít Štúr, ktorého otec bol dedinským kováčom. Kunov je významný aj ľudovími veršovníkmi najmä z prvej polovice 20.storočia ako Martin Orgoník Kunovský, Anna Krčová, Jozef Zuščík a v USA pôsobiaci Kukliš Kunovský a Jamárik –babaľ. Za zachovanie týchto poznatkov patrí vďaka pánoví učiteľovi Vladimírovi Jamárikovi a Ing.Pavlovi Krčovi , ktorí zostavili tieto poznatky v písomnej a obrazovej forme z ktorých neskôr vyšli publikácie Literárny Kunov a Kunov 555. Po vzniku ČSR nastal hospodársky a kultúrny rozmach obce. Založila sa Roľnícka beseda, ktorá sa starala o osvetu a tak kunovská mládež už 1. a 2.novembra 1919 zahrala divadelné predstavenie “Hrob lásky“. Vzniklo potravné a úverové družstvo, neskôr aj pálenica. Učiteľ Karol Šaško založil roku 1921 ochotnícky a hudobný krúžok známu to „Kunovskú sláčikovú kapelu“. Po jeho smrti krúžky viedol Juraj Zuščík. V II.svetovej vojne sa vyznamenali Npr.Michal Končitý hrdina Odeských katakomb, ktorého pamätná tabuľa sa nachádza na kultúrnom dome vedľa Michala Slezáka, popraveného v I. svetovej vojne v Kragujevaci ako účastníka vzbury trenčianskeho pluku-námet je aj sfilmovaný. Po skončení II.svetovej vojny 1945 a oživenia ČSR opäť nastal hospodársky a kultúrny rozvoj v obci. Už 2.a 3.februára 1946 ochotnícky krúžok zahral divadelné predstavenie „Vojnarka“,hojne navštívené i občanmi Senice ,Hlbokého ,Čáčova. Mladí členovia v ďalšom období nacvičovali divadelné hry s recitáciami či spevom spestrovali rôzne oslavy aj s mladou sláčikovou kapelou. Program postupne modernizovali. Nacvičovali vtedy obľúbené kabarety, skeče ba prekvapili aj baletným vystúpením a Kunovčania napokon nadšene tlieskali aj hercom prvej operety Anička Kováčovie. V tomto období bol kultúrny život v Kunove na vrchole slávy. Útlm nastáva po roku 1950, keď omladina, najmä mužskej časti odcháza na základnú vojenskú službu a v obci bolo založené celoobecné Jednotné roľnícke družstvo ako prvé v okrese. Mladí odchádzajú pracovať a neskôr i bývať do Senice. Potravné a úverové družstvo prechádza do majetku Jednoty i so spoločenskou sálou Kunovského „HOSŤINCA“, ktorá bola prispôsobená javiskom sa skladacími dverami a mimo divadla slúžila ako tanečná sála. Krúžok pracoval len sporadicky pri výročiach a oslavách ako miestny odbor Matice slovenskej. Túžba Kunovanov po kulturnom živote neustala a tak 8.10.1947 začali prípravy na stavbu Kultúrneho domu. 11.3.1948 bol obcou zakúpený Horný majer pod stavbu nového Kultúrneho domu, kde sa súčasne i nachádza. V roku 1957 boli zbúrané staré budovy Horného majera. Upravil sa terén a boli vystavané základy brigádnickou činnosťou bez nároku na odmenu. Ľudí na stavbu zaisťoval pán Ján Zuščík. Písomnosti- povolenia k stavbe na ONV zaisťoval pán Pavol Kukliš – Leščanský. Pavel Žák- predseda MNV, Jan Krč a Ján Važan. Murárske práce vykonával OSP Senica a dokončovali Pavel Slezák a Martin Škrha. Na dokončení stavby sa zaslúžil najmä rodák a nový učiteľ v Kunove Štefan Brečka- neskôr vedúci osvetovej besedy v Kunove. Za materíál a odborné práce bolo vyplatených 560000,--Kčs a občanmi bolo odpracovaných 31000 brigádnickych hodín. Budova bola daná do užívania 16.augusta 1959. Účinkoval súbor Slávka Volavého zo Strážnice a večer bola tanečná zábava s džezovou hudbou. Na čas zase kultúrny život v obci ožil začali pravidelne filmové predstavenia, príležitostné podujatia, tanečné zábavy, plesy a nacvičili sa aj divadelné predstavenia pod taktovkou učiteľa a vedúceho osvetovej besedy Štefana Brečku, učiteľa Pavla Rýzka a naposledy pod taktovkou pani Kristíny Matulovej rodenej Zuščíkovej- bývalej aktívnej členky ochotníckeho krúžku, učiteľky materskej školy v Kunove, ktorá mala sídlo do zrušenia základnej školy v klubovej časti kultúrneho domu. Naposledy Kunovanmi pod záščitou krúžku SZM boli ňou nacvičené divadelné predstavenia s deťmi „Šípková Ruženka“ a s dospelými hra „Verona“ s ktorou sa predstavili s úspechom ochotníci aj v susedných obciach. Po pripojení Kunova k Senici sa zase aktívny kultúrny život utlmil. Kultúrny dom začal chátrať, využíval sa len príležitostne na svatby a akcie poriadané spoločenskými organizáciami ako Telovýchovnou jednotou, Hasičmi, Záhradkármi ,Slovenským červeným krížom, Slovenským zväzom žien. V roku 1983 bolo rozhonuté Mestským úradom v Senici o rekoštrukcii budovy, kedy bola vymenená podlaha za parkety, boli vybudované nové sociálne zariadenia, priestory so stropom kompletne vymaľované a na steny bolo použité obloženie z dreva z kultúrneho domu v časti Čáčov. Do užívania bol daný na Kunovské hody 19.8.1984. V roku 1992 pri plynofikácii Kunova, bolo zavedené plynové vykurovanie. Bola opravená strecha nad sálou, ktorá zatekala. V takomto stave slúži občanom doteraz. V roku 2014 bola vymenená nová krytina strechy nad klubovou časťou budovy.
Z poznámok pána Vladimíra Jamárika a osobných spracoval Ján Pukančík.
V Kunove 14.septembra 2015
